Všetko pre vaše VOLVO ...

Dokonca aj na tratiach súťaží i okruhoch si „švédske tanky“ nasadzované samotnou fabrikou aj špičkovými ladičmi ako Tom Walkinshaw či Rudi Eggenberger počínali celkom úspešne. Hlavne na mladšiu a dynamickejšiu klientelu bol orientovaný typový rad 40, ponúkaný ako sedan S40 (Saloon) a kombi V40 (Versatility), novinky frankfurtského, resp. bolonského autosalónu z roku 1995. Nový model bol výsledkom joint venture medzi švédskym výrobcom a automobilkou Mitsubishi, ktorá rovnaký technický základ využila pre svoj model Carisma. Autá oboch značiek sa vyrábali v spoločnom závode NedCar v holandskom Borne, napriek tomu však spolu zdieľali len približne pätinu dielov.Karoséria netradične dynamických tvarov sa tradične vyznačuje nadpriemernou tuhosťou a množstvom unikátnych prvkov zlepšujúcich pasívnu bezpečnosť pri pozdĺžnom aj priečnom náraze. Doslova raritou boli vo svojej dobe bočné airbagy zabudované v operadlách predných sedadiel. tzv. "SIPS" (Side bag) Tieto bočné airbagy a systém SIPS bol uvedený práve v modelovej rade S/V40 v roku 1995.

Obe karosárske verzie využívajú zhodnú platformu s motorom uloženým vpredu naprieč. Poháňané predné kolesá sú zavesené na široko „rozvidlených“ priečnych ramenách a sú odpružené vzperou McPherson. Zaujímavá je štvorprvková zadná náprava s jedným pozdĺžnym a trojicou priečnych ramien, zabezpečujúca pasívne riadenie zadných kolies kompenzujúce nedotáčavosť danú koncepciou. Brzdová sústava všetkých verzií využíva štyri kotúče, vpredu chladené, štandardom je systém ABS. Naladenie tuhosti pruženia a tlmenia má dve verzie, citeľne mäkší Comfort a tuhší Sport, kombinovaný so širšími pneumatikami.Ponuka motorov na začiatku obsahovala dvojicu moderne koncipovaných benzínových šestnásťventi- lových štvorvalcov 1,8 (85 kW/115 k/165 Nm) a 2,0 (100 kW/136 k/183 Nm) s celohliníkovou konštrukciou. Začiatkom roka 1997 pribudol vznetový 1,9 (66 kW/ 90 k/176 Nm) požičaný z renaultu a nový základ 1,6 (77 kW/105 k/143 Nm). Na niektorých trhoch sa objavil aj štvorvalec staršej konštrukcie 1,9 (90 kW/122 k/ 174 Nm). Prednosťou všetkých agregátov je skôr plynulý priebeh krútiaceho momentu ako nadpriemerné litrové parametre. Hoci sa ani v jednom prípade nedá hovoriť o beznádejnom leňochodovi, zaujímavá dynamika začína až pri dvojlitri stíhajúcom zrýchlenie na 100 km/h za 9,7 s. Všetky verzie sa v základe kombinovali s päťstupňovou mechanickou prevodovkou, oba väčšie benzíňaky mohli dostať aj štvorkvaltový automat.

Tie najzaujímavejšie motory sa pod kapotu dostali o čosi neskôr. Prvý, označený 2,0T vychádza z dvojlitra, dostal však nízkotlakové prepĺňanie, evidentne slúžiace len na posilnenie krútiaceho momentu v celom otáčkovom spektre, o čom svedčí maximum 240 Nm dosahované v rozsahu 1 800 až 4 500 ot., výkon sa vyšplhal na 120 kW (163 k). Zaujímavé sú i jazdné výkony, stovka za 8,5 s a maximum 220 km/h. Vrcholom radu je model T4, od dvojlitra odvodená „jednadevina“ (so zmenšeným vŕtaním kvôli väčšiemu zaťaženiu prepĺňaného motora), dopovaná turbodúchadlom, tentoraz však s väčším plniacim tlakom. Vďaka tomu špička výkonu stúpla na 147 kW (200 k) a krútiaci moment na 300 Nm od 2 500 až po 4 000 ot.
Nie práve superľahký sedan či kombi sa tak so zrýchlením z 0 na 100 km/h za 7,3 s a maximálnou rýchlosťou 237 km/h stali skutočným vlkom v barančom rúchu.Posilnené boli, samozrejme, aj brzdy, podvozok dostal tuhšie tlmiče a ťažisko sa vďaka kratším pružinám posunulo bližšie k zemi. Porcia hnacej sily si vyžiadala sériovú montáž stabilizačného a protipreklzového systému. Najsilnejšia verzia sa od ostatných modelov opticky odlišuje iba decentými nadstavcami prahov a nárazníkov, rozšíreniami blatníkov, odtrhovou hranou na veku kufra (S40) či streche (V40), oválnou koncovkou výfuku a, samozrejme, väčšími kolesami.

Celkovo možno všetky benzínové agregáty v S/V40 označiť ako veľmi tiché, spoľahlivé a kultivované. Na väčšine trhov bola výbava rozdelená do troch úrovní – už základ ale obsahoval okrem samozrejmých (čelné airbagy) a nadštandartných prvkov pasívnej bezpečnosti (SIPS, bočné airbagy) aj príjemnosti ako posilňovač riadenia, za príplatok bol najmä stabilizačný systém DSA, ale aj kožené sedačky či posuvná strecha. Kvalita vypracovania mala v začiatkoch výroby drobné nedostatky, postupom času ale dosiahla požadovanú úroveň.

V roku 2000 prešiel celý rad výraznou modernizáciou sprevádzanou drobným faceliftom. Novšie modely sa navonok odlišujú preštylizovanými svetlami, nárazníkmi a prednými blatníkmi, vnútri sa zmenila prístrojová doska. Najvýznamnejšie novinky však ostali oku ukryté. Rozchod prednej nápravy aj rázvor osí zväčšili, charakteristiku pružín a tlmičov kompletne preladili, zmenám podrobili aj geometriu oboch náprav. Vďaka tomu má inovovaný model výrazne rýchlejšiu aj citlivejšiu reakciu na pohyb volantu a zároveň je pri jazde oveľa komfortnejší. Starý naftiak vystriedal nový so vstrekovaním Common Rail v dvoch verziách 75 kW (102 k, 215 Nm) a 85 kW (116 k, 265 Nm) a automat dostal modernejšiu päťstupňovú alternatívu s adaptívnym programom radenia. V zozname základnej výbavy sa objavili hlavové airbagy a sedačky s ochranou krčnej chrbtice.Posledná zmena sa odohrala v roku 2002, na prvý pohľad je zrejmá nová predná maska, vnútri prístrojovka a trojramený volant. Výsledkom drobných modifikácií motorov bola lepšia hospodárnosť. Konštruktéri okrem toho zosilnili podlahu v prednej časti, čím sa ešte zvýšila úroveň pasívnej bezpečnosti.Interiér triedy 40 je ergonomicky veľmi dobre riešený, je však koncipovaný skôr konzervatívne a s uprednostnením komfortu. Už po pár metroch sa dá zvyknúť na všetko a postupom času je to len lepšie.

Jazda je najmä vďaka skvelému podvozku skutočne potešujúca. Predná náprava poslušne plní pokyny od riadenia a zadná je schopná nasledovať ju aj pri prudších zmenách. Zo stopy nevybočuje ani pri prudších zmenách počas oblúka, nerozhádžu ho ani drobné nerovnosti. Napriek tomu, že schopnosti podvozka sú skutočne nadštandardné, je predvídateľný a priblíženie sa na hranu dáva slušne najavo. V pohode je aj spätná väzba riadenia, nevýhodou môže byť jeho pomerne veľký prevod a príliš účinné servo.
Terminus technicus "S/V40 pláva" poúžívaný ortodoxnými volvistami jazdiacimi v starších krabicoidných verziách :) nie je spôsobený nedostatkami v modelovej rade S/V40 ale v zlom nastavení geometrie a vôľou v predných ramenách. Toto tzv. plávanie je spôsobené nezodpovednosťou samotných majiteľov.

Menším motorom chýba v spodnom pásme otáčok krútiaci moment, (čiastočne sa dá vyriešiť výmenou vzduchového filtra za športový napr. K&N)čo v porovnaní s naozaj silnou konkurenciou platí aj pre dvojliter. Pri snahe o dynamiku však treba radiť, čo nemusí byť vždy pohodlné a už vôbec nie úsporné. Z možných alternatív by som odporúčal model po facelifte, teda od roku 2000 vyššie, podľa možnosti minimálne dvojliter, ešte lepšie niektorý s turbom. T4 nie je rarita, takže troška trpezlivosti by sa mohlo vyplatiť.

Za najväčšiu prednosť rady S/V40 považujem cenovú dostupnosť, nenáročnosť opráv a u benzínových verzií vysokú spoľahlivosť. Život motora sa po 150tisíc km u Volva len začína a pri dobrej starostlivosti vydrží minimálne 600tisíc kilometrov.

Návrat späť